Zdravím vás všetkých moje meno je Juraj a najviac fascinujúca vec v tomto živote pre mňa je práca na samom sebe.
V istej situácii, keď som robil dýchacie cvičenie a bol som v dosť hlbokom a relaxovanom stave som pocítil inšpiráciu.
Tou inšpiráciou bolo vytvorenie komunity, ktorá by sa minimálne raz týždenne stretla a vytvorila si skrz dýchacie cvičenie hlbšie spojenie so sebou aj s ostatými ľudmi, ktorí by boli súčasťou.
Dych v sebe nesie obrovskú silu, o tejto sile som sa neraz presvedčil.
*”Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ Genezis 2,7*
Zvyčajne, keď máme nejaké ťažke obdobie, rozprávame o tom, čo prežívame a to nám môže priniesť istý pocit úľavy, zároveň to môže spôsobiť to, že naše ,,problémy’’ sa k nám budú vraciať práve skrz to, že ostatní sa nás na to budú pýtať.
Nebolo by lepšie svoje ,,problémy’’ vydýchať? A skrz hlbokú relaxáciu im dovoliť odísť z náš vnútra a už sa k ním viac nevraciať?
Zobudiť sa do nového dňa ako nová bytosť, ktorá sa už nevracia do minulosti?
Je to naša pozornosť, ktorá rozhoduje o tom v akom svete žijeme, dych nás dokáže priniesť do hĺbky našej bytosti a pomôcť nám prežívať stavy, ktoré prežívajú ľudia, ktorí sa dlhodobo venujú meditácii.
Teším sa na vás v pondelok večer 19:45
Juraj Bulava